Výcvik majstrov esénskych som absolvovala tehotná a s celou rodinkou

Volám sa Ľudmila Kurucová Ondrejková. Esénskym majstrom som sa stala roku 2010. Ja som svoj výcvik absolvovala v Nemecku, pretože v tom čase nebolo jasné, či sa bude ešte na Slovensku vo výcviku esénskych majstrov pokračovať. Naložili sme sa vtedy 3,5 členná rodinka (bola v 5.-tom mesiaci tehotenstva), pribalili sme si výpomoc na stráženie dcérky, lebo môj manžel mi tlmočil (keďže ja nemčinu neovládam) a šli sme. 12 hodín cesty, viac ako tisíc kilometrov tam a to isté naspäť. To bolo takmer pred 7 rokmi.

Vlastne som ani nevedela, čo presne sa tam učí, len som vedela, že to veľmi chcem. Celé moje vnútro mi to hovorilo.

Odjakživa ma zaujímali veci medzi nebom a zemou. Keď sa skončilo moje prvé manželstvo, túžba po poznaní pravdy bola ešte silnejšia. Veľmi som túžila nájsť odpovede. Hľadala som smer, ktorý by ma napĺňal. Hľadala som učiteľa, ktorému by som mohla dôverovať. Hľadala som: na internete, v knižniciach, v novinových stánkoch, u vešticiach a kartárok, medzi známymi… Až som po 2 rokoch našla.

V tom čase som sa presťahovala s malou dcérkou, do pre mňa úplne cudzieho mesta, do Bratislavy. Bývala som v podnájme u ženy, ktorá už v tom čase bola esénskou majsterkou – čo som však nevedela. Keďže som hľadala, bola som zvedavá a kládla som otázky. Ona mi neskôr povedala o R.A.I. a o Eckardovi. A poslala mi zoznam školení, ktoré sa práve chystali. Vtedy ma nezaujalo nič. Ale o pol roka neskôr, keď mi poslala zoznam, ma veľmi zaujal seminár Biela Mágia 2. – a tak som šla. Stále som si hovorila, že keď uvidím Eckarda, rozhodnem sa, či ostanem. Vo svojom vnútri som úplne presne vedela, koho hľadám. Bolo to zvláštne.

Pamätám si, že som sa registrovala ako posledná,
seminárna miestnosť bola plná ľudí.
A zrazu vošiel do miestnosti Eckard aj s Mechthild,
stál rovno za mnou.
Otočila som sa k nemu a okamžite som vedela,
že som našla.

Neskôr som kecala so spolusediacou, ktorá bola zvedavá, keďže som bola úplne prvýkrát na kurze R.A.I. „To si si dobrý seminár vybrala, s tým najlepším učiteľom.“ Bola som s pokojná s jej poznámkou.

Pýtala som sa jej na esénskych majstrov, čo sa tam učí, lebo veľa ľudí sa tam o tom rozprávalo. Odpovedala mi len veľmi stručne, ale aj ona už bola v tom čase esénskym majstrom.

Všetky tri týždne výcviku som absolvovala v Nemecku s celou rodinou. Vôbec to nebolo jednoduché, lebo pomedzi to sme sa rozrástli, prechádzali sme si všetkými možnými situáciami mladej rodiny, vrátane finančných problémov. Ale stálo to za to.

V mnohom som si musela premyslieť, čo vlastne chcem. Ale predovšetkým som dostala do života nástroje, ktoré som hľadala. Chcela som niečo, aby som mohla každý deň meditovať a sa upokojiť. Chcela som poradcu, ktorý by ma viedol, keď sa nebudem vedieť rozhodnúť. Chcela som pomáhať druhým a liečiť ich. Chcela som porozumieť zmyslu života a bytia, Bohu, Vesmíru. Neskutočne som túžila po Pravde.

Je seminár majstrov esénskych je dobrý alebo nie?
Pre mňa to bol jednoznačne správny krok. Častokrát to bolo náročné, ale dostala som, čo som hľadala, a ešte oveľa viac – jááááj, teda, nazačiatku mi ani len nenapadlo, čo všetko mi esénska cesta prinesie do života. Za mňa – jednoznačné ÁNO (alebo golden buzzer ak chcete).

Touto otázkou ma inšpiroval môj esénsky priateľ, Martin Kostelník z Košíc, ktorý v takomto duchu písal svoj postoj k výcviku majstrov esénskych.

Ľudmila Kurucová Ondrejková, esénsky majster

Viac o Esénoch, o Výcviku majstrov esénskych a aj prihlášku nájdete na tejto stánke:  www.pozitivnevysledky.sk/prihlaska-na-kurz-vycvik-majstrov-esenskych-1