Pravda o hypnoterapii. Môže byť nebezpečná?

Autor: Marcela Koffle. Článok vyšiel v časopise Balans v januári 2021

Sir F.E. Eckard Prinz von Strohm je medzinárodne uznávaný hypnoterapeut, liečiteľ, spisovateľ a novinár, spirituálny majster a učiteľ, ktorého rodnou krajinou je Nemecko. Vytvoril viac ako 80 odborných seminárov z oblasti vyššej spirituality a alternatívnej medicíny.  Pred približne 40-timi rokmi na základe medicínskych a spirituálnych poznatkov vyvinul formu hypnoterapií, ktorá je dodnes celosvetovo vyučovaná v rámci R.A.I. – Reiki Association International. Tá združuje liečiteľov a terapeutov vo viac ako 30-tich krajinách sveta. Zameriava sa na pomoc ľuďom a ich vzdelávanie v oblasti energetických liečebných metód a hypnoterapií. Pomáha im tak sebe a iným prinavrátiť zdravie a plnohodnotný život.

Klasická otázka na začiatok: čo je to hypnóza?

Hypnóza je stav absolútneho uvoľnenia tela s vysokou pozornosťou ducha. Je to možno porovnateľné s meditáciou, ale v úplne inej hĺbke. Ďalší podstatný rozdiel je aj v tom, že vás vedie druhá osoba -hypnoterapeut. Nerobíte to sám. V dôsledku vedenia inou osobou sa môžete dostať hlbšie, pretože sa sústreďujete na hlas terapeuta. Tým pádom podvedomie môže konať, a nie rozum. Ak by ste to robili sám ako pri meditácií, museli by ste si sám hovoriť, napríklad „som kľudný“, vtedy ste vždy na úrovni rozumu a takýmto spôsobom sa nedá ísť veľmi hlboko. Keď sa ale necháte viesť a podvedomie prevezme kontrolu, môžete ísť do hlbokého stavu ukľudnenia a tam zažívate pokoj a harmóniu. Len v tejto hĺbke sa dokážete rozpamätať na veci, na ktoré to za iných okolností nie je možné, pretože tomu bráni bariéra zabudnutia. Terapeut ju prekonáva a dostávate sa tak k situáciám, ktoré sú pre vás problematické, ktoré vás ovládajú a neviete si s tým rady, pretože sú príliš bolestivé, aby ste sa k ním sami priblížili a rozpustili ich. Odhliadnuc od skutočnosti, že čím je situácia bolestivejšia, tým viac je zapadnutá prachom zabudnutia s cieľom prežiť za každých okolností.

Všeobecne panuje mienka, že hypnóza napriek mnohým benefitom, ktoré prináša, môže byť nebezpečná.

Nie je to tak. Platia zákonitosti, ktoré nedovoľujú, aby človek v hypnóze vykonal niečo, čo by uškodilo jemu samému, niekomu inému alebo čo by bolo proti morálke a proti zákonu. A preto je zbytočné mať strach odovzdať sa do rúk terapeuta. Tieto zákonitosti zabraňujú zneužitiu. Nie je to žiadna narkóza. Pacient všetko vníma, síce utlmene, ale vníma. Terapeut stále s ním komunikuje na to, aby ho viedol a dostával od neho spätnú väzbu. Chcem tým zdôrazniť, že pacient sa na terapii plne zúčastňuje. Výhodou hypnoterapie je, že pacient príde na stopu veciam, o ktorých na vedomej úrovni vôbec netuší, že by ho mohli ovládať. Častokrát si človek povie „neviem ani prečo to tak je, ale stále sa mi nedarí v práci, mám partnerky, ktoré ma len využívajú“ … ale keď sa ten správny gombík stlačí, je to preč. V tomto stave je to možné nájsť. Napríklad žena má problém: Vždy, keď ma môj muž začne kritizovať, neviem si pomôcť, vybuchnem. Ale, čo je za tým? Čo je tým gombíkom – spúšťačom? To sa dá zistiť práve hypnoterapiou. Naopak psychoterapia pracuje v inej hĺbke môjho vedomia a je ťažké tento problém vyriešiť a nájsť pravú príčinu.

Takže ľudia, ktorí majú problémy a vôbec nevedia prečo sa trápia, môžu sa toho zbaviť práve cez hypnoterapiu. Čo všetko je schopná vyriešiť?

Všetko. Platí to pre psychické, psychosomatické aj pre fyzické problémy, za ktorými sú vždy príčiny psychického alebo psychosomatického charakteru. Stres je príkladom toho, čo nám zasahuje do každodenného života veľmi výrazne. Žijeme v čase, keď každý má hodinky. Kedysi sme sa riadili postavením slnka a žili v súlade s rytmami prírody. Oni určovali náš život. Dnes je nám jedno, kedy slnko vychádza alebo zapadá. Pozeráme sa na čas. Samozrejme s prílivom moderných komunikačných prostriedkov je to ešte horšie. Keď ste pred 20-timi rokmi čakali na letisku, ľudia pili kávičku, rozprávali sa, niečo zjedli. Dnes má každý mobil, iPad alebo notebook. Kedysi sme si písali listy a vedel som, že odpoveď príde najskôr o týždeň. Dnes dostanem WhatsApp správu a ak do pár minút neodpovedám, tak sa druhá strana pýta, prečo neodpovedáš? Čas určuje všetko a to je hrozné. Nie my využívame čas, ale čas určuje, čo máme robiť. A to vytvára stres. Ale čo je ten pravý dôvod, prečo sa tomu poddávam? Na pozadí nášho správania sú zas a opäť programy, ktoré vznikli a ktorých sme si nie vedomí. Tie si zvedomíme a vyriešime prostredníctvom hypnoterapie. Môžem povedať príklad, trochu neobvyklý. Bola to najdlhšia hypnóza môjho života. Mal som známu, ktorú som naučil hypnoterapiu. Jedného dňa mi zavolala a požiadala ma o pomoc. Bola vydatá, mala malú dcérku a už nedokázala ďalej žiť so svojím manželom. Zúfalá sa mi sťažovala: „Nedokáže ani minútu nič nerobiť a v kľude sedieť. Po minúte sedenia vyskočí a musí začať niečo robiť, aj nezmyselné veci. Musí. Skúšala som ho zhypnotizovať, nepodarilo sa mi to. Vy ste moja posledná nádej.“

Na druhý deň prišiel. Milý muž. Stále chodil hore a dole. Nevedel sa zastaviť. Tak som mu vysvetlil, že nech si skúsi aspoň na sekundu ľahnúť. V ten moment som ho uviedol do hypnotického stavu a nechal ho ísť do minulosti. Všimol som si, že sa bojí k pravej príčine problému priblížiť. To vzbudilo moju pozornosť. Viedol som ho v hypnóze sem a tam a bol som veľmi pozorný a chcel som počuť to, čo nehovorí. Zaregistroval som, že popri inom viackrát spomenul bielu líniu, a to tónom hlasu, ktorým ma ako keby chcel presvedčiť, že daný predmet nemá pre neho žiaden význam. Ja som vedel, že podvedomie sa chce niečoho zbaviť, ale napriek tomu ma k tomu nepustí. Bolo to tak bolestivé, že sa silou mocou snaží na niečo zabudnúť. Päť hodín som sa ho snažil priblížiť k tejto bielej línii. Tvrdohlavo zapieral. Nakoniec mu hovorím: Máš dve možnosti. Prišiel si za mnou, aby som ti pomohol. Buď mi to povieš alebo to ukončíme. Čo pre teba znamená, že pôjdeš domov a tvoja žena sa nechá rozviesť.“ Na chvíľu zmĺkol a povedal: „Nechcem prísť o svoju manželku. Ale neviem, ako sa mám k tomu dostať. Sú tam zamknuté dvere.“ Okamžite som sa chopil príležitosti a vysvetlil mu, že je to úplne jednoduché. Dám mu mentálny kľúč, ktorým si ich otvorí. Pootočením kľúčika to začalo z neho ísť von. Rozrozprával sa o situácii, keď mal 14 rokov. Jeho rodičia museli niekam odísť a on mal domáce väzenie. Prikázali mu, aby si robil úlohy a zostal doma, keď príde zo školy. No ale kamarát ho prehovoril, aby si išli pozrieť do kina film pre dospelákov. Film bol o amerických zajatcoch, ktorí boli väznení v čínskych väzniciach. Museli veľmi tvrdo pracovať a kto už nevládal, bol prinútený šmyknúť sa zo šmykľavky, na ktorej konci bolo ostrie, ktoré ho rozporcovalo. Po zhliadnutí tohto filmu prišiel neskutočne silný pocit viny – videl som film, ktorý som vidieť nemal; odišiel som z domu napriek zákazu rodičov a neurobil som si domáce úlohy- a to celé viedlo k tomu, že v noci mal búrlivé sny a vo sne sa mu uložilo: musíš stále niečo robiť, inak pôjdeš na tú šmykľavku… to bola tá biela línia v podvedomí. Okamžite sme tento program rozpustili a po päť a pol hodine bol koniec. Obaja totálne vyčerpaní. Na ďalší deň mi volal: „Neuveríte, prvýkrát som sa v kľude naraňajkoval, v kľude som si bol zaplávať a v kľude odpočívam na záhrade. Ani neviete ako ste zmenili môj život.“ Stále bol v strese, stále musel niečo robiť, stále byť najlepší, najúspešnejší. Film, ktorý za normálnych okolností by nič nespôsobil. Ale všetky faktory dokopy s niekoľkonásobným pocitom viny boli príčinou, spúšťačom tohto programu. A toto sa dá odstrániť len hypnózou, neexistuje žiadna iná možnosť.

„Také veci, že niekto zhypnotizoval ženu a znásilnil, alebo prikázal niekomu v hypnóze, aby niekoho zabil, okradol… to je len výmysel filmového priemyslu.“

Vráťme sa na začiatok. Tvrdíte, že akonáhle počas hypnoterapie nastanú podmienky, ktoré odporujú morálke, zákonu alebo poškodzujú seba samého či iného, čo sa vlastne stane? Pacient sa prebudí?

On nespí. Ale stratí kontakt s terapeutom. V tom momente je úplne pri zmysloch a už potom nič nefunguje.

Nie je nebezpečné, keď sa tak prudko preberie?

Určite nie. Nikto v hypnóze ešte nezomrel, ani sa nezľakol, len začne registrovať, že toto nie je v poriadku a stratí raport s hypnoterapeutom. Príde do plného vedomia a hotovo. Je tu a teraz. A s takýmto hypnoterapeutom už nebude nikdy pracovať a ani tento hypnoterapeut nebude môcť s ním už nikdy pracovať ani keby chcel. Pretože podvedomie ho nepustí. Podvedomie si pamätá, že sa previnil proti základným pravidlám. Také veci, že niekto zhypnotizoval ženu a znásilnil, alebo prikázal niekomu v hypnóze, aby niekoho zabil, okradol… to je len výmysel filmového priemyslu.

Môže sa stať, že sa už nevráti niekto z hypnózy? Zostane zaseknutý v traume z minulosti?

Nie. Najhoršie, čo sa môže stať je, že by zaspal a po nejakom čase /napríklad hodinke/ by sa zobudil.

Ak niekomu zomrie blízka osoba, je dobré, aby hneď podstúpil hypnoterapiu?

Ešte som nezažil, aby niekomu zomrela matka a on povie, potrebujem hypnózu. Vždy prešiel istý čas. Keď si človek uvedomí, že smútok od neho neodchádza. A tento v podstate prirodzený stav po traume sa dá veľmi dobre spracovať práve v hypnóze.

Sú ochorenia, pri ktorých sa všeobecne tvrdí, že nie je dobré ísť do hypnózy ako napríklad duševné choroby?

Mnohí hypnoterapeuti odmietajú pomôcť človeku, ktorý trpí povedzme schizofréniou. Ale podľa mňa je to škoda, lebo schizofrénia sa dá vyriešiť cielenou hypnózou. V pozadí je zážitok, ktorý spôsobil túto nemoc. A vždy je šanca 50 na 50, že sa to podarí.

Na druhej strane sú geneticky podmienené choroby a tam nie je možné pomôcť. No v hypnóze sa nedá nikdy nikomu ublížiť alebo niečo zhoršiť. Len zlepšiť. Preto aj v takýchto prípadoch to vždy skúsim. Jedine pri úplnej mentálnej obmedzenosti to nie je možné.

Čím vás práca hypnoterapeuta fascinuje?

Nepoznám krajší pocit ako ten, keď k vám príde pacient, ktorému všetci predo mnou povedali, že to nie je možné. A vám sa to podarí. Zrazu máte pred sebou zdravého človeka.