V porovnaní s minulosťou je v tomto období veľa liečiteľov, ktorí nám dokážu pomôcť s našimi neduhmi. No väčšinou sa zameriavajú na jednu oblasť, alebo pracujú s jednou či dvomi technikami. Je to naozaj tak, že čím viac možností liečebných postupov poznáme, tým je pomoc pre chorého lepšia? Dá sa vôbec naučiť používať viac alternatívnych techník liečenia tak do hĺbky, aby pomoc bola naozaj efektívna? O spôsoboch a vlastných skúsenostiach liečenia som sa rozprávala s nemeckým liečiteľom, spisovateľom a veľmajstrom F.E. Eckardom Strohmom.
Nechám ho vyrozprávať, aby mi opísal svoje problémy a tiež ma zaujíma, či má určenú diagnózu od lekárov. Následne určím svoju diagnózu, ktorá je často rozdielna, ako u lekára. Prečo? Lekári sa väčšinou pozerajú len na konkrétny problém a nie na pacienta ako celok. Napríklad, ak vidíme človeka, ktorý plače, tiež ho hneď nepošleme k očnému, že má problém s očami, ale pozrieme sa naňho celistvo a možno zistíme, že mu niekto stojí na nohe a plače od bolesti.
Nie. Po stanovení vlastnej diagnózy dokonca pacienta buď pošlem k odbornému lekárovi, homeopatovi, chiropraktikovi, alebo terapeutovi, ktorý ho prevedie hypnoterapiou. Ak je potrebné energetické liečenie, vtedy zasahujem sám. Je dôležité nič nevynechať, ale systematicky človeka prejsť – bez predsudkov. Liečiteľ by nikdy nemal povedať, že všetko vie vyliečiť a že všetko spraví on sám. Ak pacient potrebuje liek, musí ísť k odbornému lekárovi. Napríklad, aj bypass je operácia, ktorá patrí do nemocnice.
Aura na prvý pohľad neposkytuje informáciu o konkrétnej chorobe. Tam vidno len výpadky pri orgánoch a končatinách. Presnú diagnózu zistím tak, že sa pozriem do tela a vidím konkrétny orgán. Pozriem, či sa tam nachádzajú energetické bloky. Takéto „prepnutie mozgu“, kde sa liečiteľ vie pozrieť do tela, sa dá naučiť. V spirituálnej škole to učíme na úrovni TIFAR a potom je to len otázka praxe. Lebo ako vo všetkom, aj tu robí majstra len a len cvičenie.
Najradšej pracujem s pacientom, keď je osobne prítomný, lebo určiť presnú diagnózu na diaľku je problém a ja si ju chcem u pacienta aj overiť. Napríklad, ak vidím, že krčné stavce sú v poriadku, chcem si ich otestovať aj fyzickým dotykom – čo sa na diaľku nedá. Na druhú stranu, diaľkové ošetrenie nie je problém a dá sa to aj naučiť. Je to každodenná prax liečiteľov z mojej školy.
Vystúpim z tela, astrálne precestujem do operačnej sály a zasiahnem. Buď priamo vediem chirurgovi ruku, alebo inak pomáham. Často sú takéto zásahy nutné. A potom od pacientov počúvam, ako im lekár po operácii rozpráva o zvláštnom pocite, ako by mu niekto viedol ruku. V tomto stave viem pracovať omnoho precíznejšie ako chirurg. Raz som mal pacientku, ktorá mala silné skôrnatenie ciev (vápnik v cievach). Vtedy nato ešte neexistovali lieky a preto chorobu riešili tak, že dávali do ciev špirály. Táto pacientka mala ústretového lekára, ktorému o mne rozprávala a poprosila ho, že ak sa počas operácie niečo pokazí, aby mi zavolal. Aj sa tak stalo. Bol som doma v kresle a zavolal mi doktor s tým, že počas operácie mu zmizla vložka zo špirály. Nevidel ju na monitore a nevedel, kde je. Vyšiel som teda z tela, astrálne prišiel do operačnej sály, našiel vložku v cieve a posunul ju tak, aby to lekár mohol nájsť. Operácia bola úspešná, aj keď celý príbeh má ešte pointu. V čase, keď som bol prítomný v operačnej sále (v astrálnej podobe), röntgenový prístroj sa pokazil. Prístroje to občas robia, keď je prítomná koncentrovaná energia.
Vyberám tú techniku, ktorá je najrýchlejšia a najlepšia pre človeka. Moje životné krédo je: čo najrýchlejšie uzdraviť pacienta. Preto použijem vždy tú techniku, ktorá je najrýchlejšia a najlepšia práve pre toho človeka, ktorý žiada o pomoc. Lekár takéto možnosti z časového hľadiska nemá. Ak lekár má denne 200 pacientov, potom koľko času môže venovať jednému pacientovi? Buď ho pošle k inému lekárovi, alebo mu predpíše röntgen, či sono a dúfa, že z nich získa informácie pre ďalší postup, alebo mu rovno predpíše lieky, dúfajúc, že to zaberie. Tento príbeh sa naozaj stal: Navštívil som jedného muža, ktorý mal vo svojej veľkej obývačke tri obrovské skrine. Na konci rozhovoru domáci pán navrhol, že mi ukáže, čo má v tých skriniach. Všade boli lieky, skoro viac, ako by ste našli v lekárni. „To sú lieky, čo mi lekári predpísali za posledných desať rokov,“ povedal domáci. „Predal mi to lekárnik, lebo chce žiť. A ja ich mám v tejto skrini, lebo aj ja chcem žiť.“
Pán Strohm sa usmial, no potom vážne dodal: „Našťastie, existuje veľa mladých doktorov, ktorí sa osamostatňujú a chcú bojovať proti takému systému, kde lekár nemá čas na pacientov. Chcú sa im venovať podľa svojej prísahy a v dostatočnom časovom rozsahu. A to je dobré.“
Na Harvarde som si spravil doktorát prírodnej medicíny a do svojho liečenia prenášam aj takéto prvky. Samozrejme, aj skúsenosti iných lekárov, lebo s nimi spolupracujem na vyliečení pacienta. Pri liečení používam všetky moje skúsenosti z 58-ročnej praxe. Poznám lieky a ich vedľajšie účinky a keďže sa pokúšam nájsť pre pacienta to najoptimálnejšie riešenie, beriem do úvahy všetko. Aj prírodné liečiteľstvo, aj farmaceutickú vedu. Myslím si, že dobrý liečiteľ, čo skutočne chce pomôcť, nemôže nič vynechať.
Liečenie ohňom sa dá použiť, keď chceme dosiahnuť rýchle liečenie. Ako oheň pôsobí? Máme bunky, ktoré potrebujú energiu, aby mohli fungovať a žiť. Lenže nie každá energia je vhodná pre naše bunky. Existujú dve možnosti: Buď bunka stratí energiu a potom ju treba dodať, alebo má k dispozícii nejakú energiu, ktorú použije, ale tá jej môže uškodiť. Pri liečbe ohňom sa dosahuje dvojitý efekt. Oheň ťahá energiu z tela, zároveň telo natiahne novú energiu do seba. Takto sa vytiahne nevhodná energia a uvoľní sa miesto na novú energiu, ktorú si telo natiahne do seba cez čakry. Toto je proces uzdravenia pacienta. Pri liečení touto technikou pacient neprichádza priamo do styku s ohňom. Na tele sú uložené utierky, na ktoré sa naleje alkohol, a ten zhorí. Tam, kde horí alkohol, je na spodku mokrá vrstva, ktorá ale nie je taká horúca, ako vrchná časť ohňa. Nuž a práve táto časť vyťahuje nevhodnú energiu z tela. Napríklad, pri zápale kolena oheň vytiahne nevhodnú energiu (zápal) a potom si cez čakry koleno natiahne novú, liečivú energiu. Takto sa dá koleno vyliečiť. Je to jednoduchá a účinná metóda, pričom sa ohňa netreba báť. Ak sa dodržia pravidlá, potom je to celkom bezpečné.
Lieči sa aj ostatnými živlami, vzduchom, vodou aj zemou a všetky tieto techniky sa dajú naučiť na špeciálnych seminároch.
(pozn. redakcie: Aj keď nám pán Strohm opísal, ako liečenie ohňom prebieha, upozorňujeme, aby to nikto doma neskúšal. Je potrebné pri tom dodržať isté pravidlá, ktoré sa vyučujú na seminároch a za žiadnych okolností vyššie uvedený postup nie je postačujúci na domáce liečenie!)
Za liečiteľmi chodia ľudia v rôznych štádiách choroby. Občas, žiaľ, prídu ľudia neskoro, čo je veľká škoda, keďže jedna z metód, ktorú vyučujem (AROLO) dokáže odhaliť prítomnosť choroby skôr, ako v tele vypukne. Stáva sa, že za mnou príde človek a ja už vidím, že zomrie. Ako liečiteľ s tým už nič nespravím. Môžem sa s ním len porozprávať, aby sa lepšie postavil k smrti. Bolo by ideálne, keby ľudia chodili pravidelne na kontrolu, lenže väčšinou čakajú na čas, keď už je neskoro. A vtedy už ani liečiteľ nevie pomôcť.
Keď vidím, že choroba je karmického pôvodu, porozprávam sa s pacientom, čo je jeho problém, prečo sa rozhodol prejsť si touto chorobou. Ak začne chápať problematiku, bariéra sa rozpustí a ja už môžem pomôcť.
Pri deťoch musím postupovať inak. Ich choroba môže mať rôzne dôvody. Buď sa dieťa rozhodlo, že si chce prejsť tvrdými učebnými procesmi, alebo niečo v minulom živote nedokončilo a teraz si volí cestu pokračovania, no choroba malého dieťaťa môže znamenať aj učebný proces pre jeho rodičov. Musím sa vždy najprv pozrieť, čo je to za chorobou, aby som dieťaťu mohol pomôcť.
Pri metódach, ktoré vyučujeme, viera nehrá žiadnu rolu. Naše techniky liečenia učíme aj lekárov a medicínsky personál a oni sa nemôžu spoliehať na to, či je metóda závislá na viere pacienta. Proste musí fungovať za každých okolností. Samozrejme, platí, že ak pacient verí, môže to byť prekážka, ale aj podpora.
Poviem vám príbeh o viere, ktorý sa udial na jednej renomovanej klinike. Ležal tam istý pacient vo vysokom štádiu rakoviny. Každé ráno prebehla vizita, pri ktorej sa s pacientmi lekári rozprávali. V jeden deň sa službukonajúci lekár veľmi ponáhľal na operáciu a vizitu robil v rýchlom tempe. Keď prišiel k izbe tohto pacienta, len nakukol, kývol rukou a latinsky povedal, že tak či tak za chvíľu zomrie. Nerozprával sa s ním ako obvykle. Po niekoľkých dňoch robili pacientovi vyšetrenie a bol úplne zdravý. Doktor bol udivený, nechápal, čo sa stalo, že tak náhle vyzdravel a povedal pacientovi, že sa stal zázrak. Pacient mu nato povedal: „Čo sa čudujete, veď ste to už pred pár dňami vedeli.“ Na lekárovu otázku, odkiaľ to berie, mu pacient pripomenul deň, keď počas rannej vizity len kývol a povedal, že sem ani nemusím chodiť, veď je úplne zdravý a už aj tak pôjde domov. Tento pacient uveril tomu, že je zdravý a jeho imunitný systém nato reagoval a preto vyzdravel.
Takýchto prípadov je mnoho. Toto je viera.
Nemôžem nikdy povedať chorému človeku, že ho určite vyliečim. Aj keby to bol prípad, ktorý som stokrát úspešne vyriešil. Lebo vždy môžu nastať okolnosti, ktoré nemožno predpovedať a tak je nezodpovedné vyhlásiť, že ho určite vyliečim. Môžem mu len povedať, že ak by som bol na jeho mieste, ja by som použil túto liečebnú procedúru. Rozhodnutie je potom na pacientovi, či to chce podstúpiť.
Metóda funguje cez kontrolu dýchania:
Výhoda je v tom, že obsah energie a kyslíka, ktoré sú úzko spojené, sa dostanú do rovnováhy a ustália sa. Aj keď je toto cvičenie na začiatku namáhavé, je to jednoduché a hlavne účinné cvičenie, ktoré sa dá robiť kdekoľvek. Okrem harmonizácie sa posilňuje aj aura, ktorá odtláča negatívne energie.
Monika Jakubeczová, časopis Balans 07/2018