Zapnite si slovenské titulky.
To, čo zanecháva najväčší dojem na Eckardovom výkone, alebo čo na mňa osobne urobilo najväčší dojem je…. To musím ísť ďaleko v čase dozadu. To bolo pri jednom veľkom liečebnom dni v Rumunsku, to som bol celkom čerstvo v tíme.
Prišla jedna žena dnu, a niesla svoje malé dieťa, 5 ročné. Niesla ho dovnútra, lebo dieťa nevedelo chodiť. Nevedelo stáť, nevedelo chodiť. Žial, nebola tam žiadna možnosť vojsť s vozíkom, preto to dieťa niesla dnu. A to ma emocionálne tak šialene zobralo, že som v istom momente odtiaľ vyšiel von.
Stál som vonku na podstavci, a potom prišla asi po polhodine tá žena s malým dieťaťom zasa von. Položila to dieťa vonku na zem, a to dieťa chodilo. Išlo úplne samo. Ku svojmu otcovi.
Musíte si predstaviť otca: Rumunsko, hlavne tvrdí ľudia, vďaka životným podmienkam tvrdí ľudia. Muž, ktorý meria približne dva metre. A stál tam a plakal. Horko plakal, lebo videl, že jeho dieťa po prvýkrát chodí.
To bolo pre mňa to absolútne najohromujúcejšie. Samozrejme. Nie samozrejme. …ale prišlo veľa, veľa situácií neskôr, kde som povedal: wow… Ale tento obraz, toho otca tam vidieť… A ja, ktorý som otec, starý otec a domyslieť to až do konca… to je absolútne šialenstvo. A to je pre mňa najohromujúcejšia situácia vôbec.
Christoph Kim, člen medinárodného tímu Veľmajstra F.E. Eckarda Strohma